30 rokov po...

1. december 1989

V Bratislave sa na Námestí SNP konal ďalší míting. Vystúpili na ňom aj matka v auguste 1968 zastrelenej Danky Košanovej či sestra Stanislava Siváka, ktorý bol rovnako zastrelený 21. augusta 1968. Na mítingu ako hosť vystúpil aj starosta Viedne Helmut Zilk. Starosta Bratislavy pridelil hnutiu VPN priestory v Mozartovom dome na Jiráskovej ulici.

Na rokovaní predsedníctva ÚV KSS sa pristúpilo k ďalším kádrovým zmenám, o. i. bol odvolaný šéfredaktor Pravdy Štefan Bachár.

Predsedníctvo ÚV KSČ predložilo strane a celej spoločnosti návrh akčného programu strany, ktorý „vychádza z naliehavej potreby odpovedať na otázky, ktoré nastolil súčasný krízový stav“.

Na mítingu v Košiciach, ktorý sa konal pod hlavičkou Občianskeho fóra, vystúpil Ján Čarnogurský a podrobne sa venoval otázke náboženských slobôd.

V prostredí komunistických poslancov SNR bolo zistené, že medzi starými členmi KSČ sa naďalej prejavuje snaha udržať si svoje postavenie a nebrať do úvahy súčasnú kritickú situáciu.

Námestník ministra vnútra Alojz Lorenc vydal rozkaz na masovú skartáciu materiálov Štátnej bezpečnosti.

Foto - TASR

2. december 1989

VPN vydáva vyhlásenie, v ktorom požadovala zmeniť kádrovú politiku, zrušiť systém nomenklatúr, dosiahnuť nezávislosť súdov či odpolitizovať armádu a bezpečnosť. Rovnako požadovala politickú pluralitu a slobodné voľby.

Na Malte sa začalo vrcholné stretnutie amerického prezidenta Georgea W. Busha st. a generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova. Považuje sa za symbolické ukončenie studenej vojny. USA a Sovietsky zväz sa dohodli na budúcej spolupráci v otázkach odzbrojenia a v hospodárskej oblasti. Americký prezident G. W. Bush st. vyjadril podporu perestrojke, oznámil sovietskej strane zrušenie klauzúl v obchodnej a finančnej sfére. Gorbačov ohlásil plánované zníženie stavu sovietskych vojsk a ich postupné stiahnutie z územia strednej a východnej Európy.

Foto - TASR

3. december 1989

Prezident Gustáv Husák vymenoval novú federálnu vládu pod predsedníctvom Ladislava Adamca. Jej veľkú časť tvorili komunistickí ministri, ktorých bolo vo vláde celkovo pätnásť. Traja ministri boli nestraníci a jedného mala lidová strana a socialisti. Spolu mala vláda dvadsať členov. Vláda zverejnila aj svoje stanovisko k udalostiam z augusta 1968, ktoré označila za porušenie noriem vzťahov medzi suverénnymi štátmi. Navrhla začať rokovania so Sovietmi o odsune ich vojsk. Zloženie vlády vyvolalo masové protesty občanov aj študentov.

Ako reakciu na zostavenie vlády vydali OF a VPN vyhlásenie, v ktorom ju odmietli a vyzvali premiéra Adamca, aby do 10. decembra urobil zásadné zmeny.

V súvislosti so zmenou v ústave bola ministerstvom školstva zrušená povinná výučba marxizmu-leninizmu na slovenských vysokých školách.

Foto - TASR

4. december 1989

Pre nesúhlas so zložením novej federálnej vlády vystúpili zástupcovia rôznych organizácií na čele so študentmi, ktorí sa rozhodli pokračovať v štrajkovej aktivite až do 11. decembra, keď sa mal konať generálny štrajk v prípade, ak by sa nepodarilo uspokojiť požiadavky OF a VPN.

V Bratislave sa konal míting na Námestí SNP. Prečítali na ňom vyhlásenie požadujúce rekonštrukciu federálnej vlády.

V Martine a Liptovskom Mikuláši sa konali verejné mítingy, na ktorých rečníci vyslovovali nesúhlas so zložením novej federálnej vlády. Odzneli aj výzvy na uskutočnenie generálneho štrajku 11. decembra v prípade, ak nebudú splnené požiadavky občianskych iniciatív.

Na rokovaní predsedníctva ÚV KSS bola prezentovaná myšlienka zvolať mimoriadny zjazd KSS a zvoliť na ňom nové orgány. Diskutovalo sa aj o návrhu na zloženie komisie na posúdenie Poučenia z krízového vývoja v strane a v spoločnosti po XIII. zjazde KSČ.

Sovietska vláda označila vojenskú intervenciu roku 1968 za „neprimeraný zásah do vnútorných záležitostí spriateleného štátu“.

Foto - ÚPN

5. december 1989

V Prahe prebiehali rokovania tzv. okrúhleho stola. Rokovanie predsedu vlády Adamca s predstaviteľmi novovzniknutých hnutí a politických strán neviedli k úspešnému riešeniu. Predstavitelia OF navrhovali Adamcovi do vlády niekoľkých ľudí, ale ten ich odmietol a pohrozil podaním demisie. Podľa predstaviteľov OF nové zloženie vlády nezodpovedalo politickej skutočnosti v krajine. V Bratislave sa začali rokovania medzi predstaviteľmi VPN a predsedom SNR R. Schusterom o rekonštrukcii slovenskej vlády.

Minister vnútra ČSSR vydal rozkaz na odstránenie časti ženijno-technických zátarás na československo- rakúskom úseku hraníc.

Foto - ČTK

6. december 1989

Z Bratislavy vypravili vlak Nežnej revolúcie. Bolo v ňom asi tisíc aktivistov a vlak vypravili z Bratislavy do Košíc. V Košiciach sa po jeho príchode uskutočnil míting vysokoškolákov a členov VPN, na ktorom sa zúčastnili tisíce ľudí. Zhromaždení za všeobecného skandovania podporovali požiadavky VPN o odstúpení vlády. Oznámili aj zvolanie generálneho štrajku na 11. decembera v prípade, ak nebudú ich požiadavky splnené.

Na rokovaní ÚV KSS bol z funkcie prvého tajomníka ÚV KSS uvoľnený Ignác Janák. Zároveň bol vytvorený akčný výbor KSS. Predseda slovenskej vlády Pavol Hrivnák podal návrh na jej rekonštrukciu.

V Prahe pokračovali rokovania za okrúhlym stolom. Na rokovaniach VPN a OF v Prahe sa schválila dohoda oboch strán v otázkach nominácie oboch hnutí do vlády. Za VPN boli schválení Ján Čarnogurský, Miroslav Kusý a Gyula Popely za národnostné menšiny.

Po týchto rokovaniach sa začalo ďalšie kolo rokovaní s Adamcom, ktorý prisľúbil predložiť návrhy na ministrov. Následne vystúpil v televízii, kde povedal, že v prípade, ak nebude mať dostatok priestoru na vytvorenie novej vlády a bude pod tlakom rôznych ultimatívnych požiadaviek, odstúpi.

Foto - TASR

7. december 1989

V budove Slovenskej národnej rady sa uskutočnilo rokovanie delegácie VPN a predstaviteľov vlády SSR o jej rekonštrukcii. Proti pôvodnému návrhu komunistického predsedu vlády Hrivnáka o čiastočnej rekonštrukcii presadili zástupcovia VPN úplnú rekonštrukciu vrátane výmeny predsedu vlády. Študenti na znak nespokojnosti s návrhom čiastočnej rekonštrukcie vlády organizovali pred Úradom vlády nepretržitú štrajkovú hliadku.

V Bratislave začalo vysielať rozhlasové vysielanie s názvom Slovo má verejnosť.

Predseda federálnej vlády Adamec podal demisiu. Zostavením novej vlády bol poverený Marián Čalfa.

Foto - TASR

8. december 1989

V Prahe pokračovali rokovania o novej federálnej vláde. Rokovali zástupcovia OF, VPN, KSČ a ďalších strán a organizácií. OF a VPN sa podarilo presadiť ich požiadavky a dohodli sa na rekonštrukcii vlády s Mariánom Čalfom, ktorý sa mal stať jej predsedom.

Predsedníctvo SNR odvolalo Pavla Hrivnáka z funkcie predsedu vlády SSR a zostavením novej vlády poverilo Milana Čiča. V tejto vláde malo byť šesť komunistov, po jednom členovi Strany slovenskej obrody a Strany slobody a deväť členov vlády bez politickej príslušnosti.

Prvý námestník federálneho ministerstva vnútra Alojz Lorenc vydal rozkaz na zastavenie skartácií.

Foto archív SME – Gabriel Kuchta

9. december 1989

V Bratislave sa na Námestí SNP konal ďalší míting. Medzi rečníkmi bol generálny sekretár Svetového kongresu Slovákov Dušan Tóth. Okrem neho na tribúne vystúpili ďalší emigranti: populárny český spevák Karel Kryl a mím Milan Sládek. Foto

Zástupcovia OF a VPN sa v Prahe stretli s designovaným premiérom Mariánom Čalfom. Predmetom stretnutia bolo personálne zloženie novej federálnej vlády. Čalfa akceptoval návrhy na ministrov a do vlády prijal ako ministrov Čarnogurského, Dienstbiera, Komárka, Millera, Klausa a Dlouhého. Spolu bolo v tejto vláde z 20 ministrov deväť komunistov, sedem nestraníkov, dvaja lidovci a dvaja socialisti.

Foto - TASR

10. december 1989

Na pochode z Bratislavy do Hainburgu, nazvanom Ahoj, Európa! sa manifestačne zúčastnilo okolo 50 000 občanov. Pochod sa začínal v Sade Janka Kráľa, pričom najdôležitejšia zastávka bola na brehu Dunaja oproti Devínu. Znamenal faktický pád železnej opony na Slovensku. Symbolicky sa odohral nielen na výročie dňa ľudských práv, ale aj v deň, keď abdikoval prezident Husák. Práve Husák sa v roku 1969 smutne preslávil výrokom, že československé hranice nie sú korzo.

Na Pražskom hrade vymenoval prezident Gustáv Husák novú vládu na čele s Mariánom Čalfom. Z 20 ministrov bolo deväť komunistov a jedenásť nekomunistov. Po vymenovaní novej vlády národného porozumenia Husák abdikoval z postu prezidenta.

Foto - TASR

11. december 1989

Svoju kandidatúru na post prezidenta predložili Alexander Dubček, Ladislav Adamec a Čestmír Císař.

I. námestník federálneho ministerstva vnútra Alojz Lorenc zastavil s okamžitou platnosťou operatívnu činnosť odborov boja proti „vnútornému nepriateľovi“.

Foto - TASR

12. december 1989

Predsedníctvo SNR vymenovalo novú slovenskú vládu, tzv. vládu národného porozumenia. Na jej čele stál komunista Milan Čič, deväť ministrov bolo bez straníckej príslušnosti a šiesti boli komunisti.

Foto - TASR

15. december 1989

Predseda vlády Marián Čalfa sa stretol s Václavom Havlom a ponúkol mu spoluprácu pri presadení jeho kandidatúry na prezidenta. Sľúbil, že sa postará, aby sa voľba konala vo Federálnom zhromaždení a aby ho komunistický parlament zvolil.

16. december 1989

Alexander Dubček v rozhovore pre denník talianskych komunistov LʼUnita potvrdil, že bude chcieť kandidovať za prezidenta.

V. Havel v televíznom prejave uviedol, že ako prezident bude s Dubčekom úzko spolupracovať, pričom ho nazval „najvýznamnejším slovenským politikom 20. storočia“.

Foto archív SME – Ján Krošlák

19. december 1989

Premiér Čalfa predniesol programové vyhlásenie vlády a v mene vlády navrhol Havla ako jediného kandidáta na post prezidenta republiky. Oba návrhy boli jednomyseľne prijaté.

20. december 1989

V. Havel navštívil Slovensko ako prezidentský kandidát. V Bratislave sa mal pôvodne stretnúť s A. Dubčekom a mali spolu diskutovať o kandidatúre na prezidenta, Dubček sa však pre chorobu ospravedlnil. Havel za ním zašiel do jeho bytu, kde sa krátko rozprávali. Po Bratislave navštívil Havel aj Košice.

V Prahe sa začal mimoriadny zjazd KSČ. Na ňom bol zvolený za predsedu Ladislav Adamec a strana sa dištancovala od predchádzajúceho vedenia KSČ a jeho politiky. Niektorí politici boli z KSČ vylúčení a strana sa ospravedlnila občanom, ktorí boli postihnutí neoprávnenými represiami.

Foto - TASR

22. december 1989

V Prahe sa predstavitelia všetkých „rozhodujúcich politických síl“ a zástupcovia študentov dohodli na kandidatúre Václava Havla na post prezidenta a Alexandra Dubčeka na post predsedu Federálneho zhromaždenia.

28. december 1989

Na spoločnom zasadaní snemovní Federálneho zhromaždenia zvolili za jeho predsedu Alexandra Dubčeka. Do parlamentu bolo kooptovaných 23 poslancov, pričom z neho boli vylúčení najskompromitovanejší komunisti. Kooptácie sa uskutočnili na základe ústavného zákona č. 183/1989.

29. december 1989

Za prezidenta republiky bol zvolený parlamentom jednohlasne jeden z vedúcich predstaviteľov Občianskeho fóra a disident Václav Havel. Slobodné voľby do zastupiteľských orgánov boli vypísané na jún 1990.

Foto - ČTK

11. január 1990

Za slovenského ministra vnútra bol vymenovaný kandidát VPN Vladimír Mečiar.

Foto - TASR

12. január 1990

Bratislavu navštívil novozvolený prezident Václav Havel a zúčastnil sa na rokovaní Slovenskej národnej rady.

Foto - TASR

18. január 1990

Slovenská vláda vydala stanovisko k personálnym výmenám v podnikoch a školách, k začiatku výmen tzv. nomenklatúry.

23. január 1990

Prezident Václav Havel vystúpil vo Federálnom zhromaždení s návrhom na zmenu názvu štátu. Namiesto Československá socialistická republika navrhol názov Československá republika. Jeho návrh vyvolal na Slovensku búrlivú negatívnu reakciu a odštartoval tzv. pomlčkovú vojnu.

6. február 1990

V Nitre bol za biskupa vymenovaný jeden z najvýznamnejších slovenských disidentov Ján Chryzostom Korec.

17. február 1990

V Nitre sa konal ustanovujúci snem Kresťanskodemokratického hnutia za účasti približne 1200 delegátov a hostí. Kresťanskodemokratické hnutie sa hneď po svojom vzniku zaradilo medzi najsilnejšie slovenské politické strany s vyhraneným protikomunistickým programom. Na jeho čele stál Ján Čarnogurský.

1. marec 1990

Slovenská národná rada prijala ústavný zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky. Na tomto zasadnutí prišlo k pokusu vymeniť predsedu SNR Rudolfa Schustera za lídra VPN Jána Budaja, ktorý sa však skončil neúspechom VPN. Ján Budaj bol vymenovaný za podpredsedu SNR.

20. apríl 1990

Po dlhej tzv. pomlčkovej vojne sazmenil oficiálny názov štátu na Česká a Slovenská Federatívna republika.

22. apríl 1990

Pápež Ján Pavol II. prišiel na návštevu Slovenska. Na letisku vo Vajnoroch ho vítalo približne milión ľudí.

Foto - TASR

4. máj 1990

Na Bradle sa konala za účasti prezidenta ČSFR Václava Havla národná púť k mohyle generála Milana R. Štefánika.

Foto - TASR

8. – 9. jún 1990

V Československu sa konali slobodné voľby, ktoré potvrdili prechod od komunizmu k demokracii. Zvíťazili v nich s veľkou prevahou strany a hnutia, ktoré stáli na čele demokratických zmien. Víťazná VPN získala 29,35 % hlasov nasledovaná Kresťanskodemokratickým hnutím (19,21 %), Slovenskou národnou stranou (13,94 %) a Stranou demokratickej ľavice (13,35 %), ktorá bola pretransformovanou komunistickou stranou.

Foto - TASR