Začalo sa to v Bratislave

15. – 19. január 1989

Na Václavskom námestí v Prahe si dav zložený najmä zo študentov a signatárov Charty 77 pripomenul dvadsiate výročie upálenia sa Jana Palacha. Proti demonštrantom viackrát zasiahli bezpečnostné zložky, ktorým pomohli aj Ľudové milície z pražských podnikov. Počas jednej z demonštrácií polícia zvlášť brutálne zasiahla, výsledkom bolo viacero zranených a zatknutých občanov. V komunistických médiách sa rozbehla kampaň proti demonštráciám, v ktorej sa ich organizátori označovali ako „stroskotanci z rokov 1968/69, protisocialistické skupiny opierajúce sa o hmotnú pomoc reakčných síl krajín NATO a najmä USA“ a pod.

Foto - ČTK

20. január 1989

Na zasadnutí ÚV KSČ rokovali o demonštráciách počas Palachovho týždňa. Vedenie ÚV KSČ ocenilo postoje komunistov aj politikov iných strán a nestraníkov v úsilí o zabezpečenie pokoja a poriadku.

17. február 1989

Slovenská národná rada prijala zákonné opatrenie, podľa ktorého bolo možné trestne stíhať občana za účasť na nepovolenom zhromaždení.

Foto - TASR

18. apríl 1989

Počas oficiálnej návštevy generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša u generálneho tajomníka ÚV KSSZ Michaila Gorbačova bolo prvoradým cieľom presvedčiť Gorbačova, aby sovietske vedenie nezmenilo oficiálne stanovisko k otázke okupácie ČSSR v auguste 1968. Gorbačov ho uistil, že Sovietsky zväz nebude zasahovať do vnútorných záležitostí krajín sovietskeho bloku a rozhodnutie o prípadnej revízii patrí do právomoci KSČ.

Foto - ČTK

7. máj 1989

Na Bradle sa stretli slovenskí aktivisti Hnutia za občiansku slobodu, aby si uctili pamiatku generála Milana R. Štefánika. Na zhromaždení sa zúčastnilo asi 2000 ľudí. Ján Čarnogurský na ňom žiadal úplnú rehabilitáciu Štefánika a vrátenie slovenských národných symbolov.

Foto - TASR

10. jún 1989

Počas hudobného festivalu Bratislavská lýra prerušili organizátori koncert americkej speváčky Joan Baezovej, ktorá prečítala svoj list s podporu Václavovi Havlovi. Text čítala v slovenčine, pričom na koncerte bol prítomný aj Václav Havel.

Foto - TASR

29. jún 1989

Predstavitelia Charty 77 Václav Havel, Saša Vondra, Stanislav Devátý a Jiří Křižan zverejnili petíciu Několik vět, v ktorej žiadali prepustenie politických väzňov, zastavenie obmedzovania slobody zhromaždenia, zastavenie prenasledovania nezávislých iniciatív, rešpektovanie požiadaviek veriacich občanov a začatie slobodnej diskusie o vývoji ČSR v 50. rokoch a o roku 1968 a následnej normalizácii. Petíciu podpísali tisíce občanov ČSSR. Okrem iných petíciu podpísal aj herec Milan Kňažko. Petíciu do konca novembra 1989 podpísalo viac ako 47-tisíc signatárov.

Foto - ČTK

24. júl 1989

Do Bratislavy prišli poslanci poľského parlamentu (Sejmu) Adam Michnik, Zbygniew Janas a Jan Lipinski. Bývalí poľskí disidenti sa stali poslancami po slobodných voľbách, v ktorých drvivo vyhralo hnutie Solidarita. Popri oficiálnom programe sa stretli s Alexandrom Dubčekom a signatárom Charty 77 Miroslavom Kusým.

Foto – SITA/AP

4. august 1989

Piati aktivisti Hnutia za občiansku slobodu Ján Čarnogurský, Miroslav Kusý, Hana Ponická, Anton Selecký a Vladimír Maňák poslali Úradu vlády SSR list s oznámením, že si chcú dôstojne uctiť pamiatku obetí okupácie z roku 1968. V liste zároveň kritizovali situáciu v Československu.

Foto – TASR

14. august 1989

Ako reakciu na list začala Štátna bezpečnosť vyšetrovanie členov tzv. bratislavskej päťky. Boli medzi nimi právnik a katolícky disident Ján Čarnogurský, politológ a signatár Charty 77 Miroslav Kusý, zakázaná spisovateľka Hana Ponická, tajný spravodajca Hlasu Ameriky a aktivista skrytej cirkvi Anton Selecký a publicista Vladimír Maňák.

Foto – TASR

15. – 23. august 1989

Federálny minister vnútra František Kincl nariadil v súvislosti s 21. výročím invázie vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR 3. stupeň mimoriadnych bezpečnostných opatrení. Uväznených bolo 81 osôb a 166 osôb povolaných na vojenské cvičenie.

Foto – TASR

30. august 1989

Protestný list adresovaný prezidentovi Husákovi podpísalo 31 popredných slovenských disidentov. Žiadali v ňom, aby zastavil trestné stíhanie proti členom bratislavskej päťky. Medzi signatármi boli všetci poprední predstavitelia slovenského disentu na čele s Alexandrom Dubčekom, Jánom Chryzostomom Korcom či Jozefom Jablonickým. V septembri vydali protestné listy aj ďalší odporcovia režimu.Podporu väzneným vyjadrili aj zahraničné osobnosti.

Foto – TASR

29. september 1989

Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo návrh novej ústavy, ktorá obsahovala viacero demokratizačných ustanovení vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov alebo výsledkov domáceho politického uvoľnenia. Formálne sa rozšírili sociálne a politické práva a občianske slobody. Proklamovala sa sloboda tvorivej vedeckej, technickej a umeleckej činnosti, ako aj právo slobodne vycestovať. Nepočítala však so zmenou politického systému.

28. október 1989

V centre Prahy sa konala demonštrácia pri príležitosti výročia vzniku ČSR v roku 1918.

9. november 1989

V Berlíne pod tlakom nespokojných občanov padol Berlínsky múr ako symbol studenej vojny a rozdeleného sveta.

Foto – TASR

14. november 1989

V Justičnom paláci v Bratislave sa konal súdny proces proti členom bratislavskej päťky. Súd oslobodil spod obžaloby Ponickú, Seleckého a Maňáka a Miroslavovi Kusému dal trest osem mesiacov podmienečne. Proces proti Jánovi Čarnogurskému pokračoval. Pri Justičnom paláci sa zhromaždili stovky ľudí, ktorí vystupovali na podporu väznených.

16. november 1989

Slovenskí vysokoškolskí študenti, ktorí v Bratislave na Medzinárodný deň študentov zorganizovali nepovolený manifestačný sprievod, ktorým verejne demonštrovali proti komunistickej diktatúre. Sprievod prešiel cez dnešné Hodžovo námestie pred prezidentským palácom cez celé mesto až k vtedajšiemu ministerstvu školstva. Počas pochodu sa dožadovali akademických a občianskych slobôd a skutočnej demokracie.

Foto - ÚPN