Tento výnimočný projekt mohol vzniknúť len vďaka tomu, že platíte za obsah.
Bez digitálneho predplatného by sme nemohli skúšať nové veci.
Ďakujeme za vašu podporu.
Príbehy slobody
Aj dnes píšeme naše príbehy slobody
Sú to príbehy mrznúcich prstov a rozpálených tvárí, odvahy študentov a obáv ich rodičov, aby sa nezopakoval august 1968. Ale už bol november 1989 a komunistické režimy v strednej Európe padali rad za radom na kolená. Sloboda vytekala z izieb, pivníc a socialistických bytov na ulicu. Odvaha sa núkala ako najprirodzenejší inštinkt celej generácie.
Tí, čo stáli na námestiach, si pamätajú pozdravy neznámych ľudí a vľúdnu masu, ktorá desila len tých, čo okrajovali slobodu. V mraze para opúšťala pery, keď ľudia kričali: Poďte s nami.
Nemohli ísť okamžite všetci. V malých mestečkách a na dedinách nalaďovali rádiá a zaspávali v nádeji, že sa nezobudia na hrkotanie tankov.
Mnohí už vtedy mali svoje malé príbehy odvahy: keď odmietli donášať, neobetovali aj posledné čriepky sebaúcty na oltár straníckej kariéry, alebo povedali študentom, že pravda sa nie vždy zmestí do oficiálnej verzie dejepisu.
Potom boli aj tí, čo dúfali, že vášne sadnú na dno spoločnosti a režim v tom bahne nejako prežije so svojou kastou čelných komunistov a s istotami pre masy, lebo doň investovali nielen peniaze, ale aj svoju sebaúctu.
Potom boli príbehy, v ktorých išlo takmer o život. Končili v spisoch komunistickej štátnej bezpečnosti, lebo presahovali hranice odvahy tolerované režimom. Boli o ľuďoch, ktorí znášali policajné facky, ktorí písali texty len pre odvážnejších, ktorí verili v zmenu, keď väčšina o nej ani len nesnívala.
Revoluční študenti dospeli a boli svedkami viacerých pokusov únosu demokracie. A tak príbehy revolúcie, odvahy a túžby po slobode nepatria do archívov, ale patria do novín, na webové stránky a najmä do škôl. Aby sme pochopili, že sloboda nemá doživotnú garanciu, lebo občas jej určujú naši volení politici expiračnú lehotu.
Tak aj dnes píšeme naše príbehy slobody.
Beata Balogová
Šéfredaktorka denníka SME